Občas je lepšie zabudnúť

25. srpna 2014 v 14:41 | M. |  Témy týždňa
Spomienky si vytvárame a ukladáme do jednotlivých šuflíkov v našej mysli. Každý je vyhradený na nejakú inú ďalšiu spomienku, ktorá v nás vyvolá pocit šťastia alebo aj smútku. Nie je možné vlastniť iba dobré spomienky, pretože v živote sa nedejú iba dobré veci.

Ale poriadok v nich by sme si mali urobiť, aby prevládali vždy tie krásne spomienky. Tie, ktoré nás robia šťastnými.







  • spomienky na rodinu - rodina je u mňa na prvom mieste. Nikdy by sme na ňu nemali zabúdať, nech je akákoľvek. Rodina by nás mala vždy podržať, keď sme na dne, vždy by mám mala poradiť a pomôcť, ak potrebujeme,

  • spomienky na najlepších priateľov - priatelia vytvárajú jednotlivú skupinu našich spomienok. Bez priateľov je veľmi ťažké žiť a tak by sme si mali vážiť každého jedného, ktorý je náším naozajstným priateľom. Pretože nájsť naozajstného priateľa, ktorému sa dá vo všetkom dôverovať, už nie je tak jednoduché,

  • spomienky na školské časy - škola tvorí veľkú časť nášho života. Celý život sa niečomu novému učíme a tak by sme nemali zabúdať, že kde to všetko začalo. Kde sme sa naučili písať, čítať, počítať, a kde začal náš prvý rozvoj našej osobnosti,

  • spomienky na lásky - prvé lásky a ľudia, do ktorých sa zahľadíme tvoria ďalšiu jedinečnú skupinu spomienok. Je to občas vtipné, keď si spomeniete na svoje prvé lásky a na ľudí, ktorých ste obdivovali. Občas sa usmievate pri spomienke, že po tomto človeku som naozaj túžila? Ale sú tu aj tie dobré lásky, ktoré trvajú a trvajú a trvajú..a na tie určite nesmieme zabudnúť,

  • spomienky na detstvo - tieto spomienky sú nezabudnuteľnými a mali by sme si aspoň väčšinu z nich pamätať, pretože tie detské časy sa už nikdy nevrátia späť. Môžeme sa snažiť zopakovať si niečo z nich, ale už to nikdy nebudeme vnímať tak ako keď sme boli deťmi,

  • spomienky na prácu - práca neskôr bude tvoriť alebo už tvorí určitú škálu nášho života. Prácou vznikajú naše odmeny a vďaka tým si môžeme dovoliť kúpiť to, čo potrebujeme alebo keď si chceme urobiť jednoducho radosť. Práca je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Pracovať je potrebné, aby sme mali z čoho žiť a aby sme napĺňali naše každodenné potreby, lebo ako sa hovorí "bez práce nie sú koláče",

  • stratené spomienky - tento šuflík by som rezervovala pre spomienky, ktoré nám nikdy nič dobré nedali, nič nám dobrého nepriniesli a už ani neprinesú. Niečo, čo sa stalo v našom živote, čo nebolo pre nás šťastnou spomienkou, a preto by sme ich mali postupne vyraďovať. Vymazať ich bohužiaľ nie je tak jednoduché, a na to slúži tento priečinok, vďaka ktorému sa časom snáď stratia. Je to tzv. kôš, do ktorého zahadzujeme jednotlivé zlé zážitky. Nemali by sme si takéto spomienky uchovávavať v našej pamäti, pretože zlá spomienka sa už na dobrú nepremení. Zbytočne zaberá miesto tým dobrým spomienkam, ktoré by sme si mali uchovávať - jednu po druhej.

Všetky naše spomienky tvoria veľký kruh spomienok, ktoré nám zostali v mysli a ktoré iba ťažko vymažeme. Môžeme sa o to pokúsiť, ale iba čas nám pomôže na ne zabudnúť.



Spomienok máme za celý život veľmi veľa, a preto sa občas stane, že niektoré spomienky stratíme. Nie je možné si všetko pamätať. Mali by to byť práve tie zlé, a tie dobré by sme si mali starostlivo uchovávavať. Niečo ako, keď si v počítači strážite nejaký dokument, ktorý za žiadnych okolností nechcete, aby sa vymazal alebo stratil.

A sú bohužiaľ aj také spomienky, na ktoré sa zabudnúť asi ani nedá, pretože sa nám tak vryli do pamäte a boli pre nás tak silné, že to jednoducho nejde, ani keby sme chceli. Môžme ich iba odložiť do priečinka stratené spomienky a dúfať, že časom sa naozaj stratia.

Čo vy a vaše spomienky?

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lottie Lottie | Web | 25. srpna 2014 v 19:22 | Reagovat

100 lidí 100 chutí. Já naopak léto nemám ráda. Pot, komáři, vedra. no, prostě mi tak vždycky šlo proti srsti. Ale na druhou stranu můžu o prázdninách vidět svou nejlepší kamarádku co bydlí ve Švýcarsku, takže aspoň nějaké klady. Tím asi navážu na tvůj článek, který je strašně pěkně napsaný. Já sama si často lehnu do postele a přemýšlím nad vzpomínkami, nad těmi dobrými, ale i špatnými. Třeba školní roky na základce, 70% bylo peklo, šikana atd.. ale pořád je tu těch 30%, výlety, společné štvaní učitelů atd, takže na to zas vzpomínám v dobrém :D I přesto, že mám pocit, že ty špatné někdy převyšují ty dobré, jsem ráda že je mám, protože život prostě není dokonalý a někdy je potřeba sundat ty růžové brýle. O tom jsem psala i v mém článku, problémy s mamkou-ale na druhou stranu, za nějaký čas to přešlo. Mám pocit, že jsem se ve svém komentáři ztratila, takže ještě jednou pochvaluji článek, moc hezky se četl :)

2 M. M. | Web | 26. srpna 2014 v 10:00 | Reagovat

[1]: ďakujem pekne, veľmi si vážim každú pochvalu a každý jeden komentár :-)
Kludne sa rozpíš aj nabudúce. :)

3 pavel pavel | Web | 26. srpna 2014 v 10:28 | Reagovat

Kdyby to bylo tak jednoduché, dokázat si vybavit jen ten správnej šuplík. :-D

4 Beatricia Beatricia | Web | 26. srpna 2014 v 10:46 | Reagovat

To je výborný článek o problému, který nutí k zamyšlení. O tom jsem mnohokrát přemýšlela, kdyby šly ze vzpomínek vytěsnit ty vzpomínky, na které už nechceme nikdy myslet. Bohužel, to není možné. Musíme tedy vlastními silami usilovat o zapomnění a nevracet se k nim. :-)

5 D O M I D O M I | Web | 26. srpna 2014 v 11:16 | Reagovat

Já třeba hrozně ráda vzpomínám na dětství. :-) To nikdy neomrzí.

6 M. M. | Web | 26. srpna 2014 v 13:00 | Reagovat

[4]: presne tak, musíme sa aspoň o to pokúsiť.

[5]: to teda nie, ja by som sa veľmi rada chcela vrátiť aspoň na chvíľku do tých starých dobrých detských časov. :-)

7 Janča Janča | E-mail | Web | 26. srpna 2014 v 20:23 | Reagovat

Zajímavé zamyšlení nad tímto TT. Začátek mi hnedka řekl, že je to skvělé, ale ta práce se mi moc nezdá. Většinu lidí štve, tak proč by na ni měli ještě vzpomínat?

8 M. M. | Web | 26. srpna 2014 v 21:49 | Reagovat

[7]: práca bude alebo už je súčasťou nášho života, bez ktorej asi ani nemožno žiť, ak sa chceme niečím živiť. Dosť súvisí s naším životom, a preto sa s ňou spájajú rôzne myšlienky. Preto som si na ňu vo svojej mysli našla miesto, pretože ako hovoríš, všetci na prácu nadávajú, ale neuveodmujú si, že ich tá práca živí. A nadávajú väčšinou tí, ktorí bohužiaľ nerobia to, čo chceli..ale to už je zase o niečom inom. :-)

9 Janča Janča | E-mail | Web | 26. srpna 2014 v 22:41 | Reagovat

[8]: To je fakt. Asi máš pravdu, ale já bych asi na práci moc myslet nechtěla, když bych byla konečně doma v klidu. :D

10 Gabe Gabe | Web | 27. srpna 2014 v 16:37 | Reagovat

podľa mňa je hlúposť vyhýbať sa zlým spomienkam. Veď aj tie, a hlavne tie, formovali našu osobnosť. A keby sme ich stratili, nestali by sme sa iným človekom?
Spomienky sú dôležité.

11 M. M. | Web | 27. srpna 2014 v 17:01 | Reagovat

[10]: zlé spomienky neformovali našu osobnosť. Zlé skúsenosti a zážitky formovali našu osobnosť, spomienka je už iba dôsledok toho, čo sa nám zlé stalo. A preto by sme si ich nemali pamätať a dlho uchovávať v pamäti.
Skúsenosti z nás robia človeka, nie spomienky. Môj názor. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama